Dominika Richterová prehovorila o téme, ktorú pozná množstvo žien, no stále sa o nej nehovorí dosť nahlas. Materstvo pre ňu prinieslo veľa krásnych chvíľ, no aj momenty, na ktoré nebola pripravená.
Herečka priznala, že narodenie syna jej zmenilo život oveľa výraznejšie, než si predtým predstavovala. Popri radosti prišli aj pocity, ktoré ju zaskočili a s ktorými sa musela naučiť pracovať.
Najťažší bol pre ňu samotný začiatok po pôrode. Prekvapilo ju, čo všetko sa deje so ženským telom a psychikou v období, o ktorom sa často hovorí len veľmi opatrne.
Dominika otvorene priznala, že hormonálne zmeny ju potrápili viac, než čakala. Netušila, aké procesy sa po pôrode spustia a ako silno dokážu ovplyvniť náladu, telo aj celkové prežívanie.
Dodala, že keby o tom vedela viac vopred, možno by sa na toto obdobie pripravila lepšie. Informácie jej však chýbali a veľkú časť toho, čo prežívala, musela zvládnuť sama.
Podľa nej práve nedostatok otvorených rozhovorov spôsobuje, že mnohé ženy sa počas šestonedelia cítia osamelo. Môžu mať pocit, že sú slabé, príliš emotívne alebo že v novej úlohe zlyhávajú.
Ďalšou veľkou skúškou bol pre ňu pocit straty slobody. Z aktívneho života plného herectva, dabingu a práce sa zrazu ocitla doma pri bábätku, ktoré ju potrebovalo neustále.
Richterová priznala, že prechod do roly mamy bol pre ňu obrovský šok. Uvedomila si, že dnešné ženy často najprv študujú, cestujú, budujú kariéru a zažijú veľa slobody, a práve preto môže byť náhla zmena po pôrode taká tvrdá.
Po prvom mesiaci si dokonca kládla otázku, či naozaj zostane doma celé tri roky a či vôbec ešte vyjde z bytu. Vtedy mala pocit, že jej vlastný život sa na dlhý čas úplne zastavil.
Dnes však vie, že to tak nezostane navždy. Po niekoľkých mesiacoch sa situácia začne uvoľňovať, dieťa rastie a aj mama postupne získava viac priestoru pre seba.
Práve toto by dnes odkázala aj iným ženám. Začiatok môže byť náročný, ale neznamená to koniec slobody ani starého života. Je to obdobie, ktoré sa postupne mení.
Keby mala druhé dieťa, už by podľa vlastných slov vedela, že prvé dva či tri mesiace môže prijať pokojnejšie. Oddýchnuť si, venovať sa bábätku a veriť, že voľnosť sa časom vráti.
Dominika Richterová tak pomenovala pocity, za ktoré sa mnohé mamy zbytočne hanbia. Jej skúsenosť pripomína, že materstvo nemusí byť dokonalé od prvej minúty a že aj neistota, únava či strach sú súčasťou cesty.
