Diana Hágerová a Roman Juraško boli dlhé roky považovaní za jeden z najkrajších párov slovenského šoubiznisu. O to väčšie prekvapenie prišlo, keď blondínka po otázke o svadbe priznala, že ich spoločná cesta sa skončila. Dvojica, ktorá spolu strávila približne štrnásť rokov, dokázala túto zásadnú zmenu istý čas držať mimo pozornosti verejnosti.
Od oznámenia rozchodu už uplynulo viac než pol roka. Diana dnes otvorene hovorí, že prešla jedným z najnáročnejších období svojho života. Zároveň však cíti, že sa postupne posúva dopredu. Pomáhajú jej deti, rodina, blízki ľudia, pohyb aj pravidelné terapie.
Najťažšie chvíle podľa nej neprišli až po samotnom rozchode. Oveľa vyčerpávajúcejšie bolo obdobie pred definitívnym rozhodnutím, keď musela premýšľať nad všetkými možnými dôsledkami.
„Rozchod je zásadný zásah do životov ľudí, obzvlášť v prípade dlhoročných partnerstiev s deťmi. Preto som názoru, že fáza zvažovania sa nemá unáhliť a treba si dobre zvážiť všetky dôsledky a zmeny, ktoré s rozhodnutím prichádzajú. Z môjho subjektívneho pohľadu bolo najnáročnejšie obdobie tesne pred rozchodom.“
V hlave sa jej v tom čase miešali rozličné predstavy o tom, čo bude nasledovať. Hľadala riešenie, ktoré by čo najmenej zranilo ju aj ostatných ľudí dotknutých rozchodom.
„Človeku víria v hlave všetky možné aj nemožné myšlienky a scenáre, ktoré sa snaží utriediť a racionalizovať tak, aby ublížil čo najmenej sebe a aj všetkým zainteresovaným. Nájsť tento balans bolo pre mňa ťažké,“ priznala Diana.
Moderátorka o sebe už v minulosti povedala, že je veľmi emotívna. Podobné životné zmeny preto prežíva mimoriadne intenzívne. V najťažších momentoch sa mohla oprieť o svojich najbližších a veľkou podporou jej boli aj rodičia.
Najsilnejšou motiváciou zostávajú jej deti Izabelka a Tristan. Diana sa teší z každého spoločného výletu, z ich radostí aj z bežných starostí. Po rozchode si uvedomila, že predtým často fungovala mechanicky a plnila povinnosti bez toho, aby jednotlivé chvíle naplno prežívala.
„Najväčšiu radosť mi robia deti. Teším sa zo spoločných momentov, výletov, ich radostí aj starostí. Predtým som sa dostávala do takého ‚robotického‘ nastavenia. Robila som všetko, čo treba, ale mechanicky – akoby mi chýbalo správne prežívanie. Teraz cítim veľmi intenzívne. A čo sa konkrétne mňa týka, mám za sebou bakalárske štátnice na vysokej škole, stále chodím na terapie a lepšie sa spoznávam, neskutočne ma chytilo cvičenie … Je toho veľa,“ opísala svoje súčasné obdobie.
Hoci už Diana a Roman netvoria pár, zo života toho druhého úplne nezmizli. Spája ich predovšetkým starostlivosť o dve deti, ktorým chcú aj po rozchode zabezpečiť čo najpokojnejšie a najbezpečnejšie prostredie.
Diana vníma bývalého partnera ako veľmi inteligentného rodiča. Spoločne sa obrátili aj na odborníkov, s ktorými riešili, či by bolo vhodné ich vzájomný kontakt úplne prerušiť. Napokon sa rozhodli pokračovať v komunikácii a nedovoliť, aby sa deti ocitli uprostred konfliktov.
„Radili sme sa s odborníkmi, chceli sme a chceme pre deti v rámci možností vytvoriť čo najbezpečnejšie prostredie. Také nemôže vzniknúť, keď sa rodičia hašteria alebo nerozprávajú. Deti všetko intenzívne vnímajú, aj keď možno hneď všetko nekomunikujú, cítia, aká je atmosféra.“
Obaja chcú Izabelke a Tristanovi ukázať, že ani koniec partnerského vzťahu nemusí viesť k vzájomnému ponižovaniu, urážkam alebo neustálym sporom.
„Chceme našim deťom ukázať, že napriek tomu, že už netvoríme pár, vieme zvládať aj nepríjemné veci bez urážania, dehonestovania. Chceme, nech vidia, že náročné situácie sa dajú zvládnuť,“ vysvetlila Diana.
Odbornú pomoc však nevyhľadala iba pre otázky spojené so spoločnou výchovou. Terapia sa stala dôležitou súčasťou jej osobného zotavovania a postupného spoznávania samej seba. Naučila sa otvorenejšie pozerať aj na veci, ktoré si človek síce uvedomuje, ale odmieta ich prijať zo strachu pred ďalším zranením.
„Niektoré veci možno človek aj vníma, ale nechce ich úplne prijať či vidieť, pretože ho to môže zraniť. Terapia vie krásne ukázať, že zranenie nie je koniec – niečo, čo ma bude ‚brzdiť‘ do konca života. Je to cesta, ako svoje rany či nedostatky vnímať otvorenými očami a uvedomiť si, čo sa mi vďaka tomu deje a ako sa viem proti tomu chrániť – ísť ďalej. Terapia je pre mňa cesta k lepšiemu sebapoznaniu a úprimnejšiemu dialógu samej so sebou,“ povedala.
Po približne trinástich rokoch partnerského života s Romanom však Diana na lásku nezanevrela. Má jasno aj v tom, čo by od prípadného budúceho vzťahu očakávala. Dôležité sú pre ňu intelektuálna blízkosť, dôvera, rešpekt, láskyplné správanie a vzájomná príťažlivosť.
Svoje súkromie si po rozchode dôsledne chráni a na verejnosť sa zatiaľ nedostala žiadna informácia o novom mužovi po jej boku. Diana priznala, že sama nevie určiť, či je už na ďalší vzťah pripravená. Mužov však neodsudzuje a nemyslí si, že by boli všetci rovnakí.
„Neviem, či sa to takto dá povedať, že človek je pripravený. Alebo teda neviem, ako to ľudia majú, či niekto niečo hneď po vzťahu hľadá, alebo to možno niekto tak má. Ono sa to vlastne aj hovorí, že často býva nový vzťah tým, čo človeku pomôže prekonať ten predchádzajúci. Neviem, čo príde, nemám nejaké… nechcem mať nejaké očakávania, človek býva potom sklamaný,“ otvorene povedala.
Jej slová zároveň potvrdili, že novú lásku zatiaľ nenašla. Budúcnosť však necháva otvorenú a nechce na seba vytvárať tlak ani si budovať predstavy, ktoré by sa neskôr nemuseli naplniť. Teraz sa sústreďuje najmä na deti, štúdium, cvičenie, terapiu a vlastný vnútorný pokoj.
