Schody namiesto výťahu a chôdza všade, kde je to možné. Karin Majtánová pri vysvetľovaní svojej kondície neponúka žiadne veľké tajomstvo. Päťdesiatdvaročná moderátorka Dámskeho klubu a scenáristka stavia na pravidelnosti, prirodzenom pohybe a strave, ktorú si stráži. Časť jej každodenného režimu pritom nevyžaduje ani cent navyše.
„Tam, kde sa dá, tak tam sa snažím chodiť pešo. Vymením výťah za schody a takéto veci. No ale tie prechádzky mi rozhodne takisto nechýbajú a strážim si stravu, to je celé,“ zhrnula.
Prechádzky a presuny po vlastných tak dopĺňajú jej tréningy. Na pohyb si nevyhradzuje iba samostatný čas na cvičenie, ale využíva aj bežné situácie počas dňa. Namiesto pohodlnejšej možnosti si vyberie schody a tam, kde sa dá, cestu absolvuje pešo.
Za jej štíhlou postavou stojí dlhodobá disciplína. Pravidelnému cvičeniu sa venuje približne sedem až osem rokov a pohyb už považuje za prirodzenú súčasť života. Ak by ho vynechala, chýbal by jej.
„Ja cvičím sedem-osem rokov asi, naozaj pravidelne. Mne by to totižto chýbalo. Ja som človek, ktorý potrebuje tak pozitívnu slovnú, psychickú, fyzickú, tú svoju energiu,“ vysvetlila.
Tréning jej neprináša iba starostlivosť o telo. Vníma ho tiež ako psychohygienu, pri ktorej uvoľní negatívne pocity a načerpá energiu. Cvičenie preto neberie ako trest či povinnosť, ktorú treba neochotne splniť. Má miesto v jej režime aj pre to, ako sa po ňom cíti.
Svoj prístup spája so sledovaním stravy. Namiesto drastických hladoviek či drahých zákrokov opisuje návyky, ktoré dodržiava dlhodobo. Chôdza, schody, prechádzky a pravidelné tréningy tvoria jeden celok, ku ktorému pridáva pozornosť venovanú jedlu.
Výsledok bol viditeľný aj na nedávnom charitatívnom podujatí. Karin tam prišla v kostýme novodobého upíra, so strašidelným mejkapom a výraznými kontaktnými šošovkami od optometristky. Zaujala tak nezvyčajnou tvárou aj svojou viditeľne štíhlejšou postavou.
Dôležitý však pre ňu zostával zmysel celej akcie. Možnosť podporiť pomoc druhým prijala s nadšením a ocenila, že aj nápaditá premena môže byť súčasťou dobrej veci.
„Mám veľmi rada, keď sa dobré spája s užitočným. A keď sa pridáva ruka k dielu a vieme pomôcť aj takou banalitou, ako je pomaľovať si tvár na novodobého upíra. Ja si myslím, že je to len o nápade, o kreativite,“ povedala.
Osobitnou skúsenosťou boli pre ňu šošovky. Podobné mala nasadené prvýkrát a opísala, že ich prítomnosť v oku síce registrovala, no neprekážali jej spôsobom, ktorý by vyvolával nepríjemné pocity.
„Normálne vidíš, cez ne vidíš, ale máš ako keby ohraničenú trošku tú dúhovku, že registrujem niečo v oku, ale nie také, čo by ma omínalo, čo by ma štípalo, čo by mi spôsobovalo nejaký diskomfort. A to mám prvýkrát v živote.“
Pri rozprávaní o zraku otvorene priznala aj bežnú zmenu, ktorú na sebe pozoruje s pribúdajúcimi rokmi. Do diaľky podľa svojich slov vidí výborne, pri čítaní však už potrebuje okuliare. Túto súčasť života prijíma s humorom.
„Na blízko, samozrejme, mám na to čítanie. Si myslím, že už po tej štyridsiatke je nás viacej takých, no a ja už som po päťdesiatke, takže ja už mám nárok,“ dodala s úsmevom.
Okuliare nachádzajú najväčšie využitie doma pri počítači. Práve tam Karin vymýšľa a píše televízne scenáre, takže čítanie a práca s textom patria k jej každodenným činnostiam. Pripomenula tiež kontrolu štítku na optických pomôckach, kde je uvedená hodnota dioptrií.
Potrebu okuliarov nevníma ako dôvod na trápenie. Dokážu byť podľa nej štýlovým doplnkom a pokojne aj šperkom. Rovnako prirodzene tak hovorí o zmenách zraku aj o režime, ktorý jej pomáha udržiavať si kondíciu. Na charitatívnej akcii k tomu pridala ešte jednu novinku: výraznú upírsku podobu, ktorú zachytávajú fotografie z podujatia.
