Osemnásť dní na ostrove Brač jej neprinieslo zoznam všetkých navštívených pamiatok ani plavbu pozdĺž celého pobrežia. Petra Dubayová napriek tomu opisuje pobyt s dcérkou Vesnou ako čas, ktorý si užila. Kým Jakub Jablonský na ostrove nakrúcal, jej dni vypĺňalo more, piesok, detské ihriská aj malé radosti, na ktoré by bez dieťaťa možno vôbec neprišlo.
Práve touto skúsenosťou vysvetlila, prečo nesúhlasí s predstavou, že cestovanie s malým dieťaťom musí byť iba vyčerpávajúca povinnosť. Pod videom, v ktorom hovorila o letných cestách, sa totiž objavili aj pochybnosti. Niektorí komentujúci si nevedeli predstaviť, že by si podobnú dovolenku sami vychutnali.
„No čo ja viem, takto s dieťaťom by sme si cestovanie asi neužili.“ Na takéto reakcie mala herečka stručnú odpoveď: „A viete čo? Užili.“
Petra a Jakub berú Vesnu so sebou prakticky od narodenia. V ich prípade sa príchodom dcérky cestovanie nezastavilo, zmenila sa však jeho podoba. Herečka pritom zdôrazňuje, že vychádza zo skúsenosti vlastnej rodiny a nechce ju vydávať za pravidlo pre všetkých rodičov.
„Áno, každé bejby je iné a áno, niektoré deti majú iné potreby a citlivosť ako druhé. Ale keď vycítite, že vaše bábo má rado ľudí a nevadí mu spinkať na rôznych miestach, neváhajte ani chvíľku. My sme začali naozaj od bábätka a ani na sekundu sme nemali pocit, že by Vesi na cestách čokoľvek chýbalo.“
Zároveň nepredstiera, že rodičia môžu po narodení dieťaťa zachovať každý dovolenkový zvyk. Potreby dcérky vstupujú do plánovania a program už nevyzerá ako kedysi. Pre Petru však rozdiel automaticky neznamená sklamanie.
„Nie, jasné, že to nie je to isté ako bez dieťaťa. Ale to ani nemá byť. Bolo by trošku naivné myslieť si, že dieťa cestovanie vôbec neovplyvní.“
Na Brači mala dostatok času, aby mohla spoznávať ostrov vo veľkom. Keďže tam Jakub pracoval, rodina zostala až 18 dní. Petra však otvorene priznala, že pobyt nenaplnila množstvom poznávacích výletov, ktoré by teoreticky mohla absolvovať.
„Za tých 18 dní som mohla vidieť všetky pamiatky a mať prejdené mnohé prírodné úkazy, loďkou preplávané celé pobrežie, a teda nie, to nemám.“
Namiesto naháňania jednotlivých miest dostali priestor chvíle s Vesnou. Hádzanie kamienkov do vody, stavanie pieskových koláčov či návštevy ihrísk sa stali súčasťou dovolenky rovnako ako kúpanie. A popri detskom programe zostal čas aj na objavovanie a jej vlastný oddych.
„Hodila som do vody asi milión kamienkov, tešila sa z každého ponorenia do mora, skoku do bazéna, stavala koláče z piesku, navštívila miestne detské ihriská, tancovala na diskotéke na našom apartmáne tak trikrát denne, boli sme na najvyššom bode ostrova, na asi šiestich plážach, opaľovala som sa a aj som stihla prečítať tri knihy.“
Jej bilancia tak obsahuje iné zážitky, než by si zrejme odniesla z pobytu bez dcérky. Niektoré možnosti ustúpili, ďalšie pribudli. Navštívili najvyšší bod ostrova aj približne šesť pláží a Petra si medzi spoločnými aktivitami našla priestor na tri knihy.
Za podstatné považuje rozlišovať medzi rozhodnutím vycestovať a spôsobom, akým sa cesta pripraví. Dieťa podľa nej nemusí znamenať koniec výletov, jeho potreby však majú ovplyvniť miesto, termín aj priebeh pobytu.
„Dieťa by podľa mňa nemalo určovať, ‚či‘ budete cestovať. Rozhodne mu ale treba prispôsobiť ‚kam‘, ‚kedy‘ a ‚ako‘. A to je na tom podľa mňa krásne. Nevezme vám slobodu, len vám pridá filtre, cez ktoré treba výber výletu prehnať.“
Petra zároveň nechce, aby jej fotografie a rozprávanie vytvárali tlak na rodiny, ktoré fungujú inak. Uvedomuje si rozdiely medzi deťmi aj to, že rovnaký program nemusí vyhovovať každému. Svojimi skúsenosťami chce povzbudiť najmä rodičov, ktorí cestovať túžia, ale váhajú, či to s malým dieťaťom zvládnu.
„Toto nemá byť ‚Ha! Cíťte sa menej, že to nedávate tak ako ja‘. Práve naopak, má to byť motivácia pre tie z vás, ktoré rozmýšľajú, či sa to bude dať. Áno, dá sa to aj s divokým, chodiacim, nevyspytateľným predátorom, teda ročným dieťaťom.“
Vesnu teda do svojho cestovateľského života začlenili od malička. Herečka pritom priznáva zmenené očakávania aj obmedzenia, no svoju dovolenku neposudzuje podľa počtu pamiatok. Aj pobyt plný kamienkov, piesku a detského tanca má pre ňu hodnotu.
