Keď sa Milene Minichovej narodil syn, jej pôsobenie v divadle sa zastavilo. Večerné predstavenia sa totiž stretávali s časom, ktorý chcela venovať deťom. Herečka dnes otvorene opisuje rozhodnutie, po ktorom zostala celé roky mimo javiska.
„Ja som vlastne tých 6–7–8 rokov bola s nimi aktívne doma a hlavne tie večery. Že vlastne odkedy sa mi narodil syn, tak v podstate som prestala robiť divadlo,“ povedala. V jej prípade tak zosúladenie materstva s profesiou znamenalo aj dlhú prestávku od divadelného hrania.
Teraz má Alex 12 rokov a Hanka osem. S tým, ako deti rastú, sa Minichová postupne snaží opäť venovať práci vo väčšej miere. Hľadá pritom spôsob, ako udržať rovnováhu medzi pracovnými povinnosťami a rodinným životom. Pomáha jej aj joga, v ktorej našla priestor na vyváženie každodenného tempa.
Za jej niekdajším rozhodnutím však nebola iba otázka pracovného rozvrhu. Výrazne jej chýbala blízkosť širšej rodiny. Tá žije na východnom Slovensku, a tak nemala nablízku zázemie, ktoré by jej mohlo s deťmi pravidelne pomáhať. Veľká časť každodenných povinností preto zostávala bez takejto podpory.
„Mne osobne veľmi chýba, že mám celú rodinu na východnom Slovensku. Myslím si totiž, že dieťa by nemali vychovávať iba mama a otec, ale celá komunita okolo neho. Keď je všetka zodpovednosť iba na rodičoch, vytvára to na nich obrovský tlak,“ vysvetlila.
Jej slová sa dotýkajú situácie, ktorú poznajú aj ďalšie rodiny bez dostupnej pomoci starých rodičov či blízkych. Starostlivosť o deti, domácnosť a zamestnanie sa sústredí na rodičov a priestor na oddych sa hľadá ťažko. Minichová preto zdôrazňuje význam ľudí okolo rodiny, ktorí sa môžu na výchove podieľať.
Pri porovnávaní umeleckej práce s inými profesiami vychádzala zo svojej skúsenosti. Za zásadný rozdiel považuje večerný pracovný čas. Kým mnohé ženy po dennej práci prichádzajú domov, herečku môže práve vtedy čakať odchod na predstavenie.
„Áno, umelkyne to asi majú ťažšie vlastne v tom, že náš pracovný čas je večer, vo večerných hodinách, kedy vlastne tie deti ťa najviac potrebujú ako maminu,“ opísala svoj pohľad.
Večerná starostlivosť a uspávanie boli pre ňu natoľko podstatné, že sa rozhodla zostať pri deťoch. Zároveň uznala, že otcovia dokážu matku plnohodnotne zastúpiť. Prvé roky však ona sama vníma ako obdobie mimoriadne silného naviazania dieťaťa na mamu.
Nehovorila teda len o náročnosti hereckej profesie, ale aj o tom, čo jej konkrétny pracovný režim znamenal doma. Večerné hranie sa nezhodovalo s jej predstavou, ako chce prežívať materstvo, a preto dostala rodina prednosť. Dnes sa pri starších deťoch k práci postupne vracia a hľadá usporiadanie, ktoré bude fungovať aj pre ňu.
