Simona Leskovská (35) dnes žije sen, ktorý si nosila v hlave už od detstva. Moderuje Športové noviny, roky sa pohybuje vo futbalovom prostredí a po boku Stanislava Lobotku patrí medzi sledované tváre slovenského šoubiznisu. Jej cesta na televízne obrazovky však bola podstatne dlhšia, než by sa mohlo zdať.
Už ako dieťa športovala, vystupovala pred ľuďmi a moderovala školské podujatia. Neskôr sa venovala modelingu, hokeju aj futbalu. V mladosti dokonca dostala ponuku vycestovať za modelingom do Číny, rodičia však rozhodli, že prednosť musí dostať gymnázium a vzdelanie.
Od detstva mala program naplnený aktivitami
Simona vyrastala ako jedináčik a rodičia ju viedli k disciplíne, zodpovednosti aj aktívnemu životnému štýlu. Jej dni boli odmalička zaplnené školou, športom a ďalšími povinnosťami.
„Od detstva až doteraz žijem veľmi aktívny život. Rodičia ma vždy viedli k tomu, aby som mala každý deň čo najviac naplnený,“ zaspomínala si.
Venovala sa tancu, atletike a hrávala volejbal. Pohyb bol pre ňu prirodzenou súčasťou života a podľa vlastných slov mala problém zostať bez aktivity.
Zároveň bola dobrou žiačkou a rodičom údajne nespôsobovala väčšie problémy. Platilo to aj počas tínedžerských rokov.
„Myslím si, že keby ste sa spýtali mojej maminy, tak by povedala, že som bola bezproblémové dieťa. Vždy som sa dobre učila, bola som slušná, zodpovedná a dôsledná, naozaj aj ako tínedžer,“ povedala.
Pripúšťa, že veľký vplyv na jej správanie mala prísnejšia výchova. Rodičia sa jej intenzívne venovali a snažili sa ju pripraviť na samostatný život.
Otec ju viedol k športu, mama dohliadala na školu
Športovali obaja Simonini rodičia, no najväčším športovým nadšencom bol jej otec. Práve on ju vozil na tréningy, podporoval ju počas volejbalových zápasov a jej výsledky prežíval spolu s ňou.
„Ocino bol veľký športovec. Stále ma vozieval na tréningy a vlastne aj vďaka nemu som hrávala volejbal. Chodieval ma vždy podporovať na zápasy a extrémne to so mnou prežíval,“ priblížila.
Mama sa zase starala o to, aby športové povinnosti nešli na úkor vzdelania. Aj keď sa Simona vracala z tréningov vyčerpaná, učenie ju neminulo.
„Mamina mi pomáhala s učením a aj keď som prišla po tréningu unavená domov, musela som sa naučiť. Hovorila, že vzdelanie je veľmi dôležité a chcela, aby som mala aj dobrý prospech v škole,“ vysvetlila.
Po základnej škole pokračovala na gymnáziu a následne na vysokej škole. Podľa Simony jej rodičia vytvorili usporiadané prostredie a podporovali ju v tom, aby bola cieľavedomá a pracovitá.
Tieto vlastnosti si podľa nej preniesla aj do dospelosti. Stále si stanovuje nové ciele, chce sa vzdelávať a posúvať v profesijnom aj osobnom živote.
K jednému vysokoškolskému titulu pridala ďalšie štúdium
Leskovská získala magisterský titul v odbore masmediálna komunikácia. Ani po ukončení vysokej školy však so vzdelávaním neprestala.
Minulý rok dokončila štúdium futbalového manažmentu, ktoré absolvovala v spolupráci so švajčiarskou univerzitou v Lausanne pod záštitou UEFA.
„Bol to taký challenge, lebo som v podstate končila vysokú školu pred desiatimi rokmi a musela som sa znovu učiť, a ešte k tomu v angličtine,“ priznala.
Návrat k štúdiu pre ňu predstavoval výzvu, no úspešné dokončenie programu jej prinieslo nové vedomosti aj skúsenosť so zahraničným systémom vzdelávania.
„Som veľmi rada, že som to štúdium úspešne dokončila. Získala som nové vedomosti a videla som, ako funguje štúdium v zahraničí,“ povedala.
V budúcnosti by si chcela urobiť aj doktorát z masmediálnej komunikácie. Zatiaľ však nevie, či bude pokračovať na Slovensku alebo si vyberie zahraničnú školu.
„Mám v hlave viacero možností. Som ten typ človeka, ktorý sa potrebuje stále posúvať aj mentálne, aj v športoch,“ vysvetlila.
Priznala tiež, že oddychuje iba minimálne. Občas ju však vlastné telo prinúti spomaliť a dopriať si prestávku.
Pred ľuďmi vystupovala už počas školy
Moderovanie ju priťahovalo odmalička. V škole bola predsedníčkou triedy aj školského parlamentu, zúčastňovala sa recitačných súťaží a na Hviezdoslavovom Kubíne obsadila druhé miesto.
„Vždy som bola veľmi ukecané dieťa. Rada som rozprávala a vystupovala pred ľuďmi,“ priznala.
Už vtedy mala pocit, že práve vystupovanie a moderovanie by mohli byť jej budúcou cestou. Istý čas však uvažovala aj nad právnickou kariérou.
Simonu prijali na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Rodina jej však pripomenula, že od detstva túžila byť moderátorkou a nemala by sa svojho sna vzdávať.
„Aj doma mi povedali, že som chcela vždy byť moderátorkou, že nie som z právnickej rodiny, že právnikov je veľa a keď budem chcieť, možno si neskôr spravím aj právnické vzdelanie,“ priblížila.
Spätne je presvedčená, že rozhodnutie venovať sa médiám bolo správne.
Modeling začala robiť ako trinásťročná
Svet modelingu objavila ešte ako veľmi mladé dievča. Keď mala 13 rokov a smerovala na volejbalový tréning, všimla si ju modelingová skautka.
Vtedajší módny priemysel však uprednostňoval najmä mimoriadne vysoké a štíhle modelky. Simona meria 172 centimetrov, zatiaľ čo na európsky trh sa často vyberali dievčatá s výškou minimálne 175 centimetrov.
Modelingu sa napriek tomu venovala a v roku 2015 sa zúčastnila súťaže Miss Slovensko. Ďalšia veľká príležitosť prišla v roku 2023, keď sa na svetovej súťaži Miss Supranational zmenila veková hranica.
„Dali mi možnosť, či by som to nechcela ísť skúsiť. Najprv som si myslela, či nie som stará, ale takáto príležitosť príde raz za život, tak som to vyskúšala,“ povedala.
Účasť označila za výborný zážitok. Modeling zostáva súčasťou jej života aj dnes a s humorom poznamenáva, že po tridsiatke dostáva viac ponúk než vo svojich dvadsiatich rokoch.
Ponuku z Číny musela odmietnuť
Jedna z najväčších modelingových príležitostí prišla ešte počas jej mladosti. Simona dostala ponuku vycestovať pracovať do Číny, čo mohlo výrazne zmeniť smer jej kariéry.
Rozhodujúce slovo však mali rodičia. Tí trvali na tom, aby zostala doma, nastúpila na gymnázium a sústredila sa predovšetkým na školu.
„Dostala som jednu ponuku do Číny, ale naši proste povedali, že nie, že idem na gymnázium a na prvom mieste je štúdium,“ prezradila.
Hoci tak lukratívnu ponuku nevyužila, vzdelanie a disciplína, ku ktorým ju rodičia viedli, jej neskôr pomohli vybudovať kariéru v médiách a športovom prostredí.
O futbal sa zaujímala už ako tínedžerka
Láska k futbalu sa u Simony začala formovať približne vo veku 15 či 16 rokov. Po návrate z volejbalových tréningov pravidelne sledovala futbalové zápasy.
V zahraničí si všímala moderátorky, ktoré sa pohybovali priamo vo futbalovom prostredí. Na Slovensku v tom čase podobné pozície zastávali prevažne muži.
Simona si však už vtedy predstavovala, že by sa situácia mohla zmeniť.
„Hovorila som si, že to by mohlo byť raz aj u nás. Keď mi niekto povie, že sa niečo nedá, tak ja to urobím dvakrát,“ zasmiala sa.
Cesta k vysnívanej práci však nebola krátka. Začínala ešte počas vysokej školy a neskôr sa na päť rokov dostala k hokeju.
Od hokejovej ligy sa presunula k reprezentácii
Leskovská pracovala pre slovenskú hokejovú ligu a neskôr aj priamo pre IIHF a organizátorov majstrovstiev sveta, keď sa šampionát konal na Slovensku.
Následne dostala ponuku moderovať futbalový magazín. Obchádzala slovenské kluby, robila rozhovory s hráčmi a postupne získavala skúsenosti priamo vo futbalovom prostredí.
Pracovala tiež na projekte pre španielsku La Ligu a mala vycestovať do Sevilly. Plány však zastavila pandémia.
„Veľmi ma to mrzelo, pretože to mohla byť šanca, ako vykročiť do sveta,“ priznala.
Napriek sklamaniu sa objavila ďalšia príležitosť. Keď Slovenský futbalový zväz hľadal človeka na marketingovú pozíciu, poslala svoj životopis.
Počas pracovných rozhovorov sa ukázalo, že má aj moderátorské skúsenosti. Postupne sa preto začala podieľať na tvorbe obsahu spôsobom, ktorý poznala zo zahraničných futbalových projektov.
Najskôr sa stala súčasťou realizačného tímu reprezentácie do 21 rokov. S mužstvom cestovala po svete a mohla sledovať, ako celý tím funguje zvnútra.
Po troch sezónach ju presunuli k reprezentačnému A-tímu a začal sa ďalší intenzívny pracovný kolotoč. Roky získavaných skúseností ju napokon priviedli až do Športových novín, kde dnes napĺňa svoj detský sen o moderovaní.
Okrem kariérnej cesty Simona otvorene hovorí aj o ďalších cieľoch, tréme pred vysielaním a vzťahu so Stanislavom Lobotkom. Jej príbeh však už teraz ukazuje, že odmietnutá cesta do Číny neznamenala koniec veľkých príležitostí. Napokon si vybudovala vlastnú cestu spájajúcu médiá, šport, modeling a vzdelávanie.
