Dominika Jurena Stará má dnes rodinu, o akej snívala už od pätnástich rokov. So svojím manželom Michalom vychováva tri deti, no príchod vytúženého synčeka Šimona sa ani zďaleka nepodobal na radostné chvíle, ktoré si celé roky predstavovala.
Chlapček sa narodil 30. júna 2026 o viac než šesť týždňov pred plánovaným termínom. Hneď po pôrode ho museli napojiť na kyslík, pretože nedokázal samostatne dýchať. Dominika ho iba počula zaplakať a potom jej ho odviezli.
Namiesto prvého objatia prišiel strach. Namiesto spoločného odchodu domov nasledovali návštevy na jednotke intenzívnej starostlivosti. Speváčka po šiestich týždňoch priznala, že v nej celé obdobie zanechalo hlbokú traumu a stále dúfa, že sa jej ju raz podarí spracovať.
Galéria zachytávajúca Dominiku, jej rodinu a predčasne narodeného Šimonka obsahuje 24 fotografií.
Sen o troch deťoch sa splnil bolestivým spôsobom
Dominiku slovenská verejnosť spoznala aj vďaka speváckej šou SuperStar. Dnes je okrem speváčky a influencerky predovšetkým trojnásobnou mamou.
S manželom Michalom už vychovávali Miška a Izabelku, keď do ich života pribudol ďalší vytúžený potomok. Staršie deti sa stali veľkými súrodencami a rodičia dali najmladšiemu členovi rodiny meno Šimon.
Dominika túžila po troch deťoch od svojich pätnástich rokov. Keď sa jej sen konečne splnil, radosť prekryl strach, na ktorý ju nikto nemohol pripraviť. Tretie dieťa sa totiž rozhodlo prísť na svet o viac než šesť týždňov priskoro.
„Náš milovaný Šimonko. Narodil si sa 30.6.2026 o 23:37 po tom, ako sa lekári snažili vyše 8 hodín udržať ťa ešte aspoň pár dní v brušku..“ napísala Dominika.
Lekári sa teda viac než osem hodín pokúšali pôrod oddialiť. Napriek ich úsiliu sa Šimon narodil 30. júna krátko pred polnocou.
Po cisárskom reze myslela iba na syna
Akútnym predčasným pôrodom sa pre Dominiku začalo jej tretie šestonedelie. Už samotné zotavovanie po pôrode býva pre ženu fyzicky aj psychicky náročné. Ona navyše podstúpila cisársky rez, teda veľkú brušnú operáciu.
Na vlastnú bolesť však takmer nemyslela. Všetku pozornosť sústredila na synčeka, ktorého po narodení nemohla držať ani vidieť.
Michal sa k nemu dostal iba na niekoľko sekúnd. Dominika zostala bez dieťaťa a musela sa uspokojiť aspoň s fotografiou.
„Akonáhle sa malý narodil, začali sa pre mňa naozaj ťažké chvíle. Malého som nevidela, bol s ním len Michal, aj to na pár sekúnd. Ja som dostala aspoň fotku…“ vrátila sa k prvým okamihom.
Jej tretie šestonedelie tak bolo úplne iné než predchádzajúce dve. Namiesto pokojného zoznamovania s bábätkom prišla neistota, odlúčenie a sledovanie prístrojov.
Jeho prvý plač jej nepriniesol očakávanú radosť
Šimon po príchode na svet nedokázal sám dýchať. Zdravotníci ho preto okamžite napojili na kyslík a odviezli od mamy.
Dominika sa počas oboch predchádzajúcich pôrodov tešila práve na okamih, keď prvýkrát začuje plač svojho dieťaťa a konečne ho uvidí. Tieto chvíle patrili medzi najsilnejšie zážitky jej života.
Aj tretíkrát čakala rovnakú vlnu šťastia. Šimonov plač síce začula, no vzápätí jej syna odniesli a vytúženú radosť vystriedala hrôza.
„Iba som ho počula zaplakať a už ho aj brali preč. Ako mama som sa tešila na ten najkrajší moment – keď moje dieťa prvýkrát zaplače a ja ho konečne uvidím. Pri oboch pôrodoch to boli tie najsilnejšie momenty. Aj tento raz som sa neskutočne tešila. Plač som síce počula, ale namiesto radosti som cítila neskutočný strach,“ opísala.
Na prvé stretnutie čakala niekoľko hodín
Dominika sa za synom nemohla vybrať okamžite. Sama bola čerstvo po operácii a najskôr sa musela dostať do stavu, v ktorom sa dokázala aspoň čiastočne pohybovať.
„Sama som bola po operácii a na to, aby som videla malého, som musela byť ako tak mobilná,“ vysvetlila.
Na prvý pohľad do Šimonkovej tváre preto čakala niekoľko hodín. Keď sa k nemu konečne dostala, neprišli slzy šťastia, ktoré si pred pôrodom predstavovala.
Pohľad na drobné telo napojené na prístroje a hadičky v nej vyvolal pocit osobného zlyhania. Hoci predčasný pôrod nebol jej vedomým rozhodnutím, v tej chvíli obviňovala vlastné telo.
„Neboli to slzy šťastia. Boli to slzy z pocitu zlyhania. Jediné, čo mi šlo hlavou, bolo to, že moje telo to nezvládlo. Že to kvôli mne je malý napojený na prístroje a trčia z neho samé hadičky. Bol to hrozný pohľad,“ priznala Dominika.
Necelý deň po operácii už chodila za Šimonkom
Po cisárskom reze potrebuje ženské telo čas a pokoj na zotavenie. Dominika si však oddych prakticky nedopriala. Ani nie 24 hodín po pôrode chodila niekoľkokrát denne pešo z tretieho poschodia na prvé, kde ležal jej syn.
Nosila mu odsaté materské mlieko a snažila sa byť čo najbližšie, hoci ju každý pohyb bolel. Fyzické utrpenie však považovala za zanedbateľné v porovnaní s tým, čo prežívala vnútorne.
„Neskutočne ma všetko bolelo, ale bolo to nič oproti tej bolesti, ktorú som cítila vo svojom vnútri,“ napísala.
O to ťažšie znášala pohľad na ostatné ženy s novorodencami. Kým ony mali deti v postieľkach vedľa seba, jej Šimon ležal o dve poschodia nižšie, pripojený k hadičkám a prístrojom.
Z pôrodnice musela odísť bez dieťaťa
Najbolestivejší okamih prišiel pri prepustení Dominiky z nemocnice. Lekári jej odporučili, aby odišla domov a zotavila sa, hoci jej syn ešte musel zostať pod odborným dohľadom.
Poslúchla ich rady, no odchod bez bábätka označila za jedno z najťažších rozhodnutí svojho života.
„Najviac mi však zlomilo srdce, keď som odchádzala z nemocnice bez malého. Ako naschvál som v ten deň videla odchádzať asi 5 oteckov s bábätkom vo vajíčku. Celú cestu domov som preplakala. A aj veľa dní a nocí potom,“ priznala.
Obraz približne piatich otcov, ktorí si v rovnaký deň odnášali svoje deti domov, jej bolesť ešte znásobil. Ona odchádzala s prázdnymi rukami a vedela, že sa za Šimonom bude musieť vracať.
Poznala už každé pípnutie prístrojov
Za synčekom pravidelne dochádzala na NICU a vždy mu prinášala materské mlieko. Nemohla ho jednoducho vziať do náručia, kedykoľvek po tom zatúžila. Najskôr si musela vypýtať povolenie.
Postupne sa dokonale zorientovala v zvukoch, ktoré ho obklopovali. Rozoznávala pípanie jednotlivých prístrojov a pozorne sledovala každý drobný pokrok.
Rodina oslavovala každé malé množstvo mlieka, ktoré Šimon prijal. Veľkou udalosťou bolo aj odstránenie každej ďalšej hadičky z jeho tela.
Dominikine dni mali stále rovnaký rytmus. Cez deň zostávala pri synovi v nemocnici, večer sa venovala Miškovi a Izabelke. Keď staršie deti zaspali, čakal ju iba krátky oddych a nasledujúce ráno začínala znova.
Celé šestonedelie tak fungovala bez toho, aby si naplno pripustila vlastnú únavu alebo dovolila telu zotaviť sa po operácii.
Po dvoch týždňoch prišla vytúžená správa
Šimon napriek komplikovanému začiatku napredoval veľmi dobre. Už po dvoch týždňoch ho mohli rodičia konečne vziať domov.
Pre Dominiku to bol okamih, na ktorý čakala od chvíle, keď musela nemocnicu prvýkrát opustiť bez neho. Keď tentoraz vychádzala z pôrodnice so svojím vytúženým synom, opäť plakala. Tentoraz však už odchádzali spolu.
Dnes má za sebou šestonedelie a doma fungujú ako päťčlenná rodina. Dominika s Michalom vždy túžili po troch deťoch, a preto vedia, že ďalšie podobné obdobie už neplánujú.
Práve toto vedomie v nej vyvoláva zmiešané emócie. Jej posledný pôrod a posledné šestonedelie boli úplne iné, než dúfala.
Trauma v nej zostáva aj po šťastnom návrate
Hoci je Šimon doma a rodina môže byť konečne spolu, Dominika nedokáže náročné týždne jednoducho vymazať. Otvorene ich pomenovala ako traumatizujúce.
„O to ťažšie je pre mňa to, že moje naposledy bolo úplne iné, ako som dúfala. Celé to má pre mňa tak trochu trpkú príchuť. A nehanbím sa priznať, že to bolo pre mňa celé traumatizujúce a dúfam, že raz sa mi cez to podarí dostať…“ napísala.
Po všetkom, čím si prešli, verí, že najťažšiu kapitolu už nechali za sebou. Dominika, Michal, Miško, Izabelka a malý Šimon dnes tvoria vysnívanú päťčlennú rodinu. Speváčka dúfa, že ich odteraz čakajú už iba krajšie dni.
