Lucia Siposová priniesla na slovenskú scénu projekt, ktorý bol spočiatku pre mnohých veľkou neznámou. Kabaret plný hudby, tanca, humoru a jemnej provokácie však postupne získal stabilné publikum a herečka dnes otvorene hovorí o tom, ako Slováci reagujú na jeho odvážnejšie témy.
Viesť vlastné divadlo podľa nej rozhodne nie je jednoduché. Na všetky povinnosti však nezostáva sama, pretože po jej boku stojí manažérka Martina Džačková.
Okrem nich sa na fungovaní kabaretu podieľa množstvo ďalších spolupracovníkov, umelcov a tvorcov. Hoci ide o menší priestor, rozsah práce sa podľa Lucie veľmi nelíši od bežného veľkého divadla.
Treba zabezpečiť program, ľudí, organizáciu aj všetky praktické veci, bez ktorých by predstavenia nemohli fungovať. Herečka k tomu pristupuje s humorom a tvrdí, že jednoduché to ani nemusí byť, pretože aspoň nehrozí nuda.
Kabaret si za krátky čas našiel množstvo priaznivcov, hoci Slovensko je často považované za konzervatívnejšiu krajinu.
Lucia však nevníma publikum ako odmietavé. Podľa nej už samotný fakt, že si človek kúpi lístok, znamená, že je zvedavý a chce vidieť niečo, s čím sa v bežnom divadle nestretáva.
Odvážnejšie prvky sú v predstaveniach dávkované tak, aby si v nich každý našiel niečo pre seba. Nejde podľa nej iba o odhalené telo ani o prvoplánovú erotiku.
Oveľa dôležitejšia je takzvaná nahota duší. Kabaret otvára témy, o ktorých sa ľudia často hanbia hovoriť, prípadne pri nich cítia rozpaky.
Práve veci, ktoré bývajú v spoločnosti považované za tabu, sa pritom podľa herečky dotýkajú každého človeka. Sú súčasťou vzťahov, túžob, obáv aj každodenného života.
Lucia preto odmieta predstavu, že by jej projekt bol vulgárny. Provokácia má mať význam a vždy má byť zasadená do príbehu.
Dôležitou súčasťou vystúpení sú prepracované kostýmy, hudba a profesionálni tanečníci, herci aj muzikanti.
Divák tak neprichádza iba na šteklivé momenty, ale na plnohodnotnú scénickú šou, ktorá spája viacero umeleckých foriem.
Každé predstavenie je navyše odlišné. Niekedy je hravejšie, inokedy emotívnejšie alebo viac provokatívne, a preto sa reakcie publika môžu výrazne líšiť.
Niektorí diváci dokonca po predstavení priznajú, že očakávali oveľa viac erotiky. Aj to podľa Lucie dokazuje, že predstava o kabarete býva často odvážnejšia než jeho skutočný obsah.
Siposová o sebe napriek svojej práci tvrdí, že je v mnohom konzervatívna.
Samotné delenie ľudí na konzervatívnych a liberálnych však príliš neobľubuje. Podľa nej sa význam podobných označení postupne rozmazáva a ľudí zbytočne zatvára do presných kategórií.
Oveľa bližšia je jej myšlienka rozmanitosti. Každý človek by podľa nej mal mať možnosť byť sám sebou bez toho, aby musel zapadať do jedného presne pomenovaného rámca.
Keď sa rozhodla kabaret otvoriť, mnohí ľudia ju od tohto kroku odhovárali.
Tvrdili jej, že Slováci sú príliš hanbliví, že na podobný typ predstavení nebudú chodiť a že celý projekt nemá šancu uspieť.
Realita však ukázala opak. Publikum si ku kabaretu postupne našlo cestu a jeho úspech potvrdil, že aj slovenskí diváci sú otvorení humoru, zmyselnosti a témam, ktoré sa bežne obchádzajú.
Pre Luciu je kabaret najmä spôsobom, ako sa cez ľahkosť dostať k vážnejším veciam.
Humor, hudba, tanec a jemná provokácia jej umožňujú osloviť divákov prirodzenejšie a postupne posúvať ich hranice.
Nejde jej o šokovanie za každú cenu. Chce ľudí uvoľniť, povzbudiť ich, aby sa na seba dokázali pozrieť s väčším nadhľadom a nebrali život až príliš vážne.
Aj preto jej projekt balansuje medzi zábavou, umením a odvážnejším pohľadom na témy, ktoré sa týkajú každého, no málokedy sa o nich hovorí úplne otvorene.
