Natália Pažická strávila roky vo svete modelingu, kde bol jej vzhľad neustále pod drobnohľadom. Na kastingoch počúvala komentáre o svojej postave a pri pravidelných meraniach jej opakovane pripomínali, na ktorých častiach tela by mala ešte pracovať.
Hoci sa jej našťastie vyhli problémy s príjmom potravy, tlak na výzor výrazne ovplyvnil jej pohľad na krásu aj vlastnú hodnotu. Postupne však pochopila, že snaha splniť všetky predstavy okolia je vopred prehratý boj.
Štandardy krásy sa totiž podľa nej nemenia len medzi jednotlivými krajinami, ale dokonca aj medzi mestami. Ako príklad uviedla Španielsko, kde agentúry posielali iný typ modeliek do Madridu a iný do Barcelony.
Práve toto uvedomenie jej pomohlo prestať sa naháňať za nedosiahnuteľným ideálom. Ak by sa chcela páčiť úplne každému, v každom prostredí by musela vyzerať inak.
Na istý čas sa preto od fyzickej krásy úplne odklonila. Vnímala ju ako niečo povrchné a voči svetu založenému na hodnotení vzhľadu cítila silný odpor.
Až po rokoch sa začala k vlastnej vizuálnej stránke vracať zdravším spôsobom. Už nechce svoj výzor odmietať, no zároveň mu odmieta dovoliť, aby určoval jej hodnotu.
Podľa Natálie sa tlak na ženský vzhľad v posledných rokoch nezmenšil. Naopak, estetické zákroky sú dostupnejšie a propagovanejšie než kedykoľvek predtým.
Samotnú estetickú medicínu neodsudzuje. Upozorňuje však, že úprava vzhľadu nemôže vyriešiť všetky problémy, najmä tie, ktorých príčina je ukrytá hlbšie v psychike alebo v nespokojnosti so sebou.
Veľký vplyv majú aj filtre na sociálnych sieťach. Ľudia si na upravené tváre zvykli natoľko, že sa im začali chcieť podobať aj v skutočnom živote.
Život bez filtrov pre ňu preto neznamená len zverejniť fotografiu bez úprav. Je najmä o úprimnosti voči sebe a o schopnosti položiť si otázku, prečo chce človek niečo kúpiť, zmeniť na svojom tele alebo dosiahnuť určitý vzhľad.
Dôležité je podľa nej vedieť, či rozhodnutie vychádza z vlastnej potreby, alebo ho robíme pre prijatie a uznanie niekoho iného.
Podobne sa zmenil aj jej vzťah k pohybu. Dlhý čas necvičila pravidelne, pretože bola so svojou postavou spokojná a nevidela dôvod meniť ju iba kvôli vzhľadu.
Dnes športuje preto, že chce byť zdravá, silná a cítiť sa dobre. Fyzickú aktivitu už nevníma ako trest za nedokonalé telo, ale ako starostlivosť o seba.
Ako influencerka si veľmi dobre uvedomuje, že jej obsah môže ovplyvniť mladé ženy. Preto dôkladne premýšľa nad každou vetou a informácie, ktoré zverejňuje, si opakovane overuje.
Priznáva, že takýto prístup je náročný, no zároveň v ňom vidí zmysel. Nechce podporovať nereálne očakávania ani vytvárať ďalší tlak na sledovateľky, ktoré sa už aj tak denne porovnávajú s upravenými obrazmi na internete.
Modeling jej napriek negatívnym skúsenostiam priniesol aj dôležité poznanie. Pomohol jej odhaliť, ako celý svet krásy funguje, a prinútil ju vybudovať si zdravší vzťah k vlastnému telu.
Dnes sa však vyrovnáva s ďalším dôsledkom minulosti. Dlhé roky nechcela, aby ju ľudia posudzovali iba podľa výzoru alebo spochybňovali jej názory preto, že bola modelkou.
Stretávala sa s postojom, že atraktívna žena má byť iba pekná a nemá hovoriť o vážnych témach. Aj preto sa istý čas snažila svoju vizuálnu stránku potláčať.
Pri budovaní zdravého sebavedomia jej pomáha hľadať racionálne vysvetlenie vlastných pocitov. Keď sa začne porovnávať, skúma, komu venuje pozornosť, kto vytvára aktuálne trendy a čo sa jej daný obsah snaží predať.
Podľa nej sú sociálne siete navrhnuté tak, aby ľudí udržiavali v porovnávaní. Ženská neistota sa navyše často mení na obchodný model, pretože nespokojný človek ľahšie uverí, že potrebuje ďalší produkt alebo zákrok.
Keď žena pochopí mechanizmus ukrytý za reklamami a obrazmi dokonalej krásy, dokáže sa od tlaku jednoduchšie odpútať a lepšie porozumieť vlastným motiváciám.
Natália dnes definuje krásu jednoducho ako radosť. Nachádza ju vo farbách, tvaroch a emóciách, ktoré v nej vyvolávajú skutočné šťastie, nie iba obdiv okolia.
Vie, že už teraz je dosť. Zároveň si chce zachovať prirodzenú túžbu rásť, pracovať na sebe a posúvať sa ďalej bez toho, aby jej sebazdokonaľovanie vychádzalo z nenávisti k vlastnému telu.
Ženám odkazuje, že pre všetkých ostatných nikdy nebudú dokonalé. Namiesto toho, aby to vnímali ako zlyhanie, môžu práve v tejto nedosiahnuteľnosti nájsť slobodu aj vlastnú silu.
