Marianna Ďurianová patrí už viac než dvadsať rokov medzi najvýraznejšie tváre slovenských televíznych obrazoviek. Za úspechom, profesionálnym vystupovaním a dokonale upraveným vzhľadom však boli aj obdobia, počas ktorých si siahla na dno.
Moderátorka priznala, že ju v minulosti veľmi zasahovala kritika aj neustály záujem verejnosti o jej súkromie. Neraz mala pocit, že sa stala terčom oveľa tvrdších reakcií než iní ľudia v podobných situáciách.
Dodnes si nevie úplne vysvetliť, prečo sa pozornosť tak často sústreďovala práve na ňu. Keď tlak prekročil únosnú mieru, prišli aj slzy.
Marianna otvorene priznala, že niektoré dni a noci jednoducho preplakala. V najhorších chvíľach ju však držalo vedomie, že za ňou stojí rodina.
Rodičia, súrodenci aj blízke priateľky jej podľa vlastných slov nikdy nedovolili zostať na problémy sama. Práve pocit, že sa má na koho obrátiť, jej pomáhal prechádzať aj obdobiami, keď bola psychicky vyčerpaná.
Silno jej utkvela aj veta Juraja Kukuru. Herec jej kedysi povedal, že kým ľudia závidia, je všetko v poriadku, no problém nastane až vtedy, keď začnú ľutovať.
Marianna sa tejto myšlienky drží dodnes. Pomohla jej prestať brať každú poznámku osobne a naučila sa nevnímať cudziu závisť ako dôkaz vlastného zlyhania.
Náročné skúsenosti si odniesla aj zo vzťahov. Manželstvo uzavrela iba raz, s českým moderátorom Liborom Boučkom.
Na toto obdobie však dnes nespomína s hnevom ani zatrpknutosťou. Verí, že si navzájom dali presne to, čo si v tom čase mali dať, a potom sa ich spoločná cesta prirodzene skončila.
Podľa nej sa ľudia nestretávajú náhodou. Každý vzťah môže mať svoj zmysel, aj keď nevydrží navždy.
Neskôr našla lásku po boku podnikateľa Romana Doležaja, s ktorým má syna Romana. Práve syn je dnes centrom jej života a najväčšou prioritou.
Mimo televíznych kamier je Marianna podľa vlastných slov úplne obyčajnou mamou. Má svoje rituály, nálady aj slabšie chvíle, ktoré by diváci pri pohľade na uhladenú moderátorku možno nečakali.
Jednou z nich sú skoré rána. Ďurianová o sebe hovorí ako o nočnom type a ranné vysielanie by podľa nej zvládala len veľmi ťažko.
Keď musí vstávať priskoro, necíti sa dobre a dokáže byť aj nepríjemná. Jej blízki preto vedia, že pred desiatou hodinou je lepšie nezačínať s ňou dlhé rozhovory.
Marianna dnes pôsobí vyrovnanejšie než kedysi. Najťažšie chvíle nezabudla, no už ich nevníma ako rany, ktoré ju majú držať v minulosti. Skôr ako skúsenosti, ktoré jej ukázali, kto pri nej zostane, keď sa svet prestane usmievať.
