Marika Gombitová si zo svojho súkromia dlhodobo veľa necháva pre seba. O to väčšiu pozornosť vyvolali fotografie z jej najnovšej cesty, počas ktorej vymenila bežný spôsob dovolenkovania za bezbariérový karavan.
Za celým nápadom stáli speváčkini blízki. Chceli jej pripraviť oddych, na ktorom by nebola dôležitá len cieľová destinácia, ale aj samotná cesta. Prenajať špeciálne upravené obytné vozidlo však nebolo vôbec jednoduché.
Podobné bezbariérové karavany sú v našom regióne stále veľkou vzácnosťou. Napokon sa ho podarilo zabezpečiť vďaka českému spolku Vozík na cestách, ktorému Marika verejne poďakovala za pomoc.
Pred odchodom pritom neskrývala obavy. Nevedela presne, čo ju čaká, a celý plán pre ňu predstavoval malú cestovateľskú výzvu. Dôverovala však priateľom, ktorí každý detail dôkladne pripravili.
Na cestu sa nevydala sama. Okrem blízkych jej spoločnosť robili aj dvaja štvornohí spoločníci, bez ktorých by dovolenka zrejme nebola úplná.
Prvou výraznou zastávkou bol slovinský Bled. Mariku okamžite očarilo jazero, tyrkysová voda rieky Sáva aj panoráma Julských Álp.
Ubytovali sa v kempe, kde speváčka po prvý raz naplno spoznala atmosféru karavanového života. S obľubou sa pohybovala medzi obytnými autami a sledovala každodenné dovolenkové chvíle ostatných návštevníkov.
Videla rodiny s deťmi, mladých cestovateľov aj seniorov. Z každej strany sa ozýval smiech, vôňa grilovania a živé rozhovory ľudí, ktorí sa často vôbec nepoznali, no napriek tomu sa zdravili a pôsobili ako jedna komunita.
Práve tento pocit slobody a spolupatričnosti na ňu veľmi zapôsobil. Na chvíľu mala dojem, že vstúpila do sveta, ktorý dovtedy poznala len z rozprávania, a okamžite si ho obľúbila.
Cesta pokračovala aj cez Taliansko. Počas návratu domov si ešte urobili zastávku v kempe v Molvene, priamo pod Dolomitmi.
Po prímorskej atmosfére ich tam čakali hory a ďalšie nádherné jazero. Mariku prekvapilo, koľko úplne odlišných podôb krajiny mohli počas jedinej dovolenky vidieť.
Domov sa vrátila oddýchnutá, plná dojmov a najmä vďačná. Uvedomuje si, že jej zdravotný stav umožnil absolvovať celú cestu, čo nepovažuje za samozrejmosť.
Veľké poďakovanie venovala aj ľuďom, ktorí boli po celý čas pri nej. Ocenila ich prípravu, pomoc, trpezlivosť aj schopnosť tešiť sa z každého nového zážitku spolu s ňou.
Bezbariérový karavan jej napokon neukázal len nové miesta, ale aj úplne iný spôsob cestovania. Hoci mala pred odchodom veľký rešpekt, dnes priznáva, že by si podobné dobrodružstvo rada zopakovala.
