Niekoľko dní po sebe sa to isté malé dievčatko objavovalo pri mojich dverách. Stálo tam chvíľu a potom zrazu utekalo. Začala som sa o ňu báť a rozhodla som sa nájsť jej rodičov — a vtedy som odhalila niečo naozaj prekvapivé 😲😱
Takmer každý deň, presne na poludnie, sa to isté dievčatko objavovalo pred mojimi dverami. Bolo rozkošné, upravene oblečené, s červenými líčkami a malým plyšovým medvedíkom v ruke.
Stálo nehybne a pozeralo priamo do kamery zvončeka — akoby na niečo čakalo.
V tom čase som zvyčajne bývala v práci, takže som nemohla otvoriť dvere a zistiť, kto je ani prečo prichádza. Zakaždým to prebiehalo rovnako: dievčatko zazvonilo, počkalo minútu či dve a potom zmizlo za rohom.
Nebolo tam žiadne auto, žiadny dospelý v okolí. Zo dňa na deň som cítila čoraz väčší nepokoj. Kde boli jej rodičia? Prečo také malé dieťa chodilo samo?
Začala som sa báť, že sa mohlo stať niečo zlé.
Jedného večera som to už nevydržala a išla som na políciu s nahrávkami. Policajti rýchlo zistili adresu rodiny dievčatka a predvolali jej matku na stanicu. A práve vtedy vyšlo najavo niečo úplne nečakané 😲😱
KEĎ ŽENA VOŠLA DNU A POČULA, O ČO IDE, ZRAZU VYBUCHLA SMIECHOM.
— Prepáčte — povedala, utierajúc si slzy — ale moja dcéra je v takom veku, že ju všetko zaujíma. Bývame neďaleko a často chodíme po tejto ulici na prechádzky. Zakaždým, keď prejdeme okolo vášho domu, povie: „Chcem sa pozdraviť s tou pani!“ Rozbehne sa k dverám, zazvoní a potom sa vráti ku mne. Ja vždy čakám pri bráne.
Onemela som.
— Ale prečo práve môj dom? — spýtala som sa.
Žena sa ešte viac usmiala:
— Možno si to nepamätáte, ale jedného leta ste mojej dcére podali jablko, keď spadla. Odvtedy je presvedčená, že by mala každý deň prichádzať a priať vám pekný deň.
Pozrela som sa na seržanta a potom sme obaja vybuchli smiechom. Ukázalo sa, že „tajomné dievčatko“ je jednoducho milé dieťa, ktoré každý deň prichádzalo povedať „dobrý deň“ niekomu, kto jej kedysi prejavil trochu láskavosti.
